Logo Logo

Ako získať svoje peniaze rýchlo a efektívne naspäť v podmienkach Slovenskej republiky

Základné znaky upomínacieho konania

V úvode tohto príspevku sa zameriame na popísanie základných informácii, ktoré by mal každý žalobca pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní ovládať. Kauzálne príslušným súdom na konanie je Okresný súd Banská Bystrica, a teda návrh možno podať výlučne na tomto súde.  

Návrh sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami, a to prostredníctvom elektronického formulára, ktorý je dostupný napríklad na portáli e-žaloby.sk, ktorý je vedený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Pre prihlásenie sa do portálu potrebujete elektronickú čítačku kariet a príslušné doklady pre podpis dokumentov. Na priloženom plnomocenstve je potrebné zrealizovať zaručenú konverziu s priložením časovej pečiatky. Všetky prílohy k návrhu musia byť rovnako podané v elektronickej podobe. Prílohy nie je nutné podpisovať.

V prípade, ak návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní spĺňa zákonný rámec, a teda spĺňa všetky náležitosti vrátane úhrady súdneho poplatku, súd platobný rozkaz vydá v lehote 10 pracovných dní.

V platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

Doručovanie platobného rozkazu

Platobný rozkaz sa doručuje žalobcovi aj žalovanému. Platobný rozkaz sa doručuje primárne ako elektronický úradný dokument podľa Zákona o e-Governmente, a teda do elektronickej schránky subjektov. Uvedený spôsob doručovania sa týka primárne právnických osôb, ktoré musia mať obligatórne zriadenú elektronickú schránku pre doručovanie dokumentov. V prípade fyzických osôb rozlišujeme medzi situáciou, kedy má fyzická osoba dobrovoľne zriadenú elektronickú schránku pre doručovanie, a situáciou kedy fyzická osoba elektronickú schránku zriadenú nemá. V prípade absencie zriadenia elektronickej schránky fyzickou osobou sa platobný rozkaz doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Pokiaľ sa platobný rozkaz nepodarí doručiť, súd vykoná ďalšie úkony na riadne zistenie adresy žalovaného a platobný rozkaz zašle opätovne.

Platobný rozkaz sa doručuje do vlastných rúk. Zákon o upomínacom konaní súčasne vylučuje aplikáciu ustanovení § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa na doručovanie platobného rozkazu v režime upomínacieho konania. Uvedené znamená, že ustanovenia o fikcii doručenia platobného rozkazu ako aj ustanovenia doručovaní na úradnej tabuli sa v procese doručovania platobného rozkazu v upomínacom konaní nepoužijú. V prípade všetkých právnických osôb, ako aj fyzických osôb, ktoré majú dobrovoľne aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie sa fikcia doručovania uplatňuje v plnom rozsahu. Uvedené znamená, že ak si osoba, ktorá má aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, neprevezme poštu v úložnej lehote 15. dní, po uplynutí tejto lehoty sa považuje platobný rozkaz od Okresného súdu Banská Bystrica za doručený, a to aj vtedy, ak sa adresát nedozvedel o doručovaní platobného rozkazu a jeho obsahu. Uvedenou právnou úpravou sa zvyšuje zodpovednosť subjektov, preto je nevyhnutné, aby mal každý subjekt správne nastavené notifikácie na prichádzajúce správy do elektronickej schránky. Doručením platobného rozkazu totiž začína plynúť lehota na podanie riadneho opravného prostriedku, tzn. odporu voči platobnému rozkazu. V prípade, ak nebude v uvedenej lehote podaný vecne odôvodnený odpor, platobný rozkaz nadobudne najskôr právoplatnosť a následne aj vykonateľnosť. Na podklade platobného rozkazu, ktorý disponuje vlastnosťami právoplatnosti a vykonateľnosti sa možno následne domáhať výkonu rozhodnutia v procese exekučného konania.

           

Porovnanie upomínacieho konania s konaním podľa Civilného sporového poriadku

            V praktickej rovine má žalobca úplnú slobodu v rozhodovaní, podľa ktorého právneho predpisu, (tzn. Zákon o upomínacom konaní alebo Civilného sporového poriadku) uplatní svoj peňažný nárok. Na konanie podľa Zákona o upomínacom konaní sa beztak podporne použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Pre realizáciu rozhodnutia je potrebné poznať nasledovné rozdiely v oboch konaniach:

 

Klasické konanie podľa CSP

Upomínacie konanie

Príslušnosť súdu

Štandardné určovanie príslušnosti podľa § 12  a nasl. Civilného sporového poriadku.

Kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica.

 

Forma podania

Pokiaľ podanie nepodáva subjekt, ktorý má obligatórnu povinnosť komunikovať s orgánmi verejnej moci elektronicky (napr. advokát) je možné žalobu o zaplatenie doručiť súdu aj v papierovej podobe.

Výlučne elektronický návrh prostredníctvom elektronického formulára.

Lehota na vydanie platobného rozkazu

Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 dní od splnenia týchto podmienok. V prípade ak nebude priložené tlačivo, uvedená lehota pre súd neplatí.

Súd vydá platobný rozkaz do 10 dní od splnenia všetkých zákonných podmienok vrátane úhrady súdneho poplatku.

Lehota na splnenie povinnosti alebo podanie odporu

15 dní od doručenia

15 dní od doručenia

Súdny poplatok

Súdny poplatok sa určuje podľa zákona o súdnych poplatkov, rozdielne v prípade elektronických podaní a papierových podaní. Štandardný súdny poplatok je vo výške 6 % zo žalovanej sumy, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura. V prípade, ak sa realizuje elektronické podanie, súdny poplatok sa znižuje o 50%, maximálne však o 70 eur.

Súdny poplatok splatný podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku.

Forma úhrady poplatku

V prípade klasického konania je možné okrem bankového prevodu zaplatiť súdny poplatok aj kúpou kolku.

Len poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Výzva na úhradu súdneho poplatku

ÁNO

NIE

Možnosť žiadať oslobodenie od súdneho poplatku

ÁNO

NIE

Doručovanie do cudziny

Doručovanie do cudziny je síce problematické ale nie je vylúčené.

Návrh nie je prípustný, ak platobný rozkaz by sa mal doručiť žalovanému do cudziny.

 

Musím doplatiť súdny poplatok v prípade, ak podám návrh na pokračovanie v konaním pred súdom podľa CSP v prípade úspešné podaného odporu žalovaným v upomínacom konaní?

V prípade, ak súd platobný rozkaz v upomínacom konaní síce vydá, avšak žalovaný podá vecne odôvodnený odpor, vydaný platobný rozkaz sa zruší. Žalobca má následne možnosť podať návrh na pokračovanie v konaní pred súdnom, ktorého príslušnosť sa určuje podľa všeobecných ustanovení o príslušnosti súdu podľa ustanovenia § 12 a nasl. Civilného sporového poriadku. V prípade, ak sa žalobca rozhodne v konaní pokračovať, na klasickom súde prebehne celé konanie vrátane riadneho procesu dokazovania. V predmetnom prípade však vzniká otázka súvisiaca s úhradou súdneho poplatku. Ako sme už uviedli vyššie v porovnaní, výhodou upomínacieho konanie je aj o polovicu znížení súdny poplatok. V klasickom konaní k takémuto rapídnemu zníženiu súdneho poplatku nedochádza. Musí teda doplatiť rozdiel v súdnom poplatku, ak pokračujem v konaní pred všeobecným súdom? Odpoveď znie, nie nemusíte. Ústavný súd Slovenskej republiky sa už v roku 2019 zaoberal otázkou dorubovania súdneho poplatku po postúpení sporu z upomínacieho konania, pričom dospel k nasledovným záverom: „Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá poplatkové povinnosti, tieto musia byť stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka. Poplatníka nemožno robiť zodpovedným za nedôslednosť zákonodarcu, ktorý hoci možno z pochopiteľných, avšak stále nedostatočných dôvodov neuviedol v sadzobníku súdnych poplatkov všetky konania, ktoré (možno) chcel spoplatniť. Úlohou súdu pri posudzovaní procesnej podmienky (konkrétne, či bol v konaní zaplatený súdny poplatok) nie je hodnotiť, do akej miery pokryje súdny poplatok v konkrétnej výške náklady predmetného súdneho konania. Takéto úvahy sú výsadou zákonodarcu pri stanovovaní sadzieb a limitov súdnych poplatkov prostredníctvom zákona.“[1] Na podklade uvedeného záveru Ústavného súdu Slovenskej republiky možno konštatovať, že dovyrúbenie súdneho poplatku je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko mu chýba zákonný podklad. 

Aké zmeny priniesla novela č. 325/2022 Z. z. v Zákone o upomínacom konaní?

Novela Zákona o upomínacom konaní, ktorá nadobudla účinnosť od 01.11.2022 akcentovala na zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Účelom novely bolo zefektívniť pravidlá týkajúce sa kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Novela podrobne stanovila, kedy návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nie je prípustný, a to ak sa uplatňuje:

Aj novela č. 211/2021 Z.z. priniesla do Zákona o upomínacom konaní zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Do právnej úpravy sa totiž zaviedla povinnosť súdu nahliadať na žalovaného ako na spotrebiteľa a z toho dôvodu posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Uvedené pramenilo z praktických problémov, ktoré spôsobovala povinnosť vecného odôvodnenia odporu. Odôvodnenie odporu totiž musí spĺňať vecné štandardy. V prípade absencie vecného odôvodnenia nadobúda platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda žalobca môže svoj nárok uplatniť v exekučnom konaní. Vzhľadom na krátkosť času na podanie vecného odôvodnenia odporu sa zdalo zákonodarcovi potrebné, aby poskytol spotrebiteľovi zvýšenú ochranu. Požiadavka vecného zdôvodnenia odporu zostala v Zákone o upomínacom konaní síce zachovaná, avšak v prípade spotrebiteľa je potrebné ju posudzovať miernejšie. Čo znamená miernejšie posudzovanie vecného odôvodnenia odporu nie je z dikcie zákona úplne zrejmé.

V prípade potreby uplatňovania pohľadávok akéhokoľvek druhu nás neváhajte kontaktovať emailom na: bratislava@konecna-zacha.com.

[1] Nález Ústavného súdu SR z 21. mája 2019, sp. zn. IV. ÚS 63/2019

Odebírejte náš newsletter