Konečná & Zacha

Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb

Dňa 13.11.2015 bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), ktorý má nadobudnúť účinnosť dňa 1.7.2016. Zákon bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády týkajúceho sa zabezpečenia plnenia odporúčaní OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku, uznesenia vlády k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 a i. Zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

Zákon nepredstavuje prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Jej riešenie bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, aj v rámci samostatných zákonov v rokoch 2006 a 2007; k jej schváleniu však nedošlo ani pri jednom z týchto pokusov. Trestná zodpovednosť právnických osôb bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená až v roku 2010, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti. Ide o model, podľa ktorého trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je formálno-právne vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby, ktoré konajú v mene právnickej osoby, ale zákon zároveň umožňuje uložiť právnickým osobám niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty, ale ako ochranné opatrenia. Právnickej osobe sa tak tieto ochranné opatrenia ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi. Takýmito ochrannými opatreniami sú zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku. Podľa doposiaľ nazhromaždených štatistických údajov však tieto ochranné opatrenia v praxi neboli uložené ani v jednom prípade. Spomínaný koncept zaviedla z členských štátov Európskej únie (ďalej len „“) iba Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však v roku 2010 od tohto konceptu ustúpilo. Ostatné členské štáty EÚ ukladajú právnickým osobám v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobe formou pričítania právnickej osobe. Jedinou výnimkou je Spolková republika Nemecko, v ktorej sú právnické osoby sankcionované normami správneho práva trestného, kde o sankcii v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd.

Ako sa hovorí v dôvodovej správe k Zákonu, samotná podstata trestnej zodpovednosti právnických osôb narúša zásady kontinentálneho modelu trestného práva najmä s ohľadom na doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti (t.j. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby). Na druhej strane je však potrebné prispôsobiť sa aktuálnym vývojovým trendom, súvisiacim so spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami. Tieto trendy si vyžadujú nielen reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva. Povinnosť sankcionovať právnické osoby, ak došlo k spáchaniu trestného činu v súvislosti s ich činnosťou, vyplýva Slovenskej republike z celého radu medzinárodných a nadnárodných záväzkov (spomedzi mnohých spomenieme najmä Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách).

V Zákone sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), pri ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak dôjde k ich spáchaniu spôsobom určeným Zákonom. Ide o pomerne širokú škálu trestných činov zo všetkých hláv Trestného zákona:

a) spomedzi trestných činov proti životu a zdraviu je to napríklad nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi;

b) z trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti spomenieme obchodovanie s ľuďmi;

c) z trestných činov proti majetku je to legalizácia príjmu z trestnej činnosti, úžera, neoprávnené zamestnávanie a i.;

d) jednou z najpočetnejších skupín sú trestné činy hospodárske (napr. poškodzovanie spotrebiteľa, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov či daňové trestné činy);

e) z trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu je to napr. nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, ohrozenie a poškodenie životného prostredia;

f) spomedzi trestných činov proti poriadku vo verejných veciach najmä trestné činy korupcie a rôzne iné.

Pokiaľ ide o podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe, trestný čin sa v zmysle Zákona považuje za spáchaný právnickou osobou ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal (i) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, (ii) ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby alebo (iii) iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať. Trestný čin sa považuje za spáchaný právnickou osobou aj vtedy, ak niektorá z vyššie uvedených osôb nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, umožnila spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení zverených jej právnickou osobou. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby sa nebude vyžadovať vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby, a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nebude podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala. Zákon ďalej ustanovuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nezanikne ani vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy. Trestná zodpovednosť v zmysle Zákona je však vylúčená vo vzťahu k štátu, štátnym a samosprávnym orgánom.

Právnickým osobám pochopiteľne nebude možné uložiť všetky druhy trestov, ktoré Trestný zákon ustanovuje pre fyzické osoby. Pre kategóriu právnických osôb boli taktiež zavedené nové, špecifické druhy trestov. Do úvahy prichádza trest zrušenia právnickej osoby, prepadnutia majetku alebo veci, peňažný trest, trest zákazu činnosti, zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov EÚ, zákazu účasti vo verejnom obstarávaní alebo zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Pri ukladaní trestu bude súd prihliadať aj na také aspekty, ako je zabezpečenie čo najmenšieho vplyvu na zamestnancov právnickej osoby, či právom chránené záujmy jej veriteľov.

V dôsledku zmien, ktoré Zákon prináša, došlo zároveň k nevyhnutnej novelizácii značného počtu súvisiacich zákonov. Okrem príslušných trestnoprávnych predpisov (Trestný zákon, Trestný poriadok a i.) sú to aj zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu, zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú (obchodný register), a to pokiaľ ide o rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách o uložené tresty a ochranné opatrenia. Ďalej ide o zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia je preukázanie bezúhonnosti. Doteraz bolo nevyhnutné, aby podmienku bezúhonnosti splnil štatutárny orgán ako subjekt oprávnený konať za právnickú osobu, prípadne členovia jej dozorných orgánov. Tento koncept zostane ponechaný, avšak rozšíri sa o podmienku bezúhonnosti aj pre samotnú právnickú osobu, ktorá žiada o vydanie daného povolenia.


RSS & sitemap

RSS novinky
RSS články
mapa webu

Copyright

© 2017 Konečná & Zacha
www.konecna-zacha.com
partner of eLaw

Odkazy

webdesign
tvorba webových stránek
daňové poradenství

Jazyk

čeština
English
Deutsch