Konečná & Zacha

Zmeny v civilnom procesnom práve podľa Civilného sporového poriadku

Dňa 21. mája 2015 bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený (o. i.) návrh Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý má nadobudnúť účinnosť dňa 1. júla 2016. V tomto príspevku sa bližšie zameriame na stručný opis niektorých zmien, ktoré CSP prinesie.

  1. I. Pokuta za bezdôvodnú námietku zaujatosti (§58 CSP)

Novinkou, ktorú CSP zavádza, je možnosť súdu uložiť poriadkovú pokutu do 500 EUR, ak nadriadený súd nevyhovie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti. Ide o fakultatívny inštitút, pri ktorom sa uplatní sudcovské uváženie čo do dôvodnosti námietky a do výšky poriadkovej pokuty.

  1. II. Doručovanie písomností do vlastných rúk (§111, §114, §116 CSP)

V zmysle CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu fyzickej osoby evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky a pri právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Mechanizmus doručovania písomností do vlastných rúk (či už fyzickým alebo právnickým osobám) ak neboli v mieste doručenia zastihnuté, hoci sa v ňom zdržujú, podľa ktorého je doručovateľ povinný adresáta upovedomiť, že mu príde zásielku doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení a v prípade, ak zostane nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo orgáne obce (na ktorých si môže adresát vyzdvihnúť zásielku v odbernej lehote), nie je v CSP obsiahnutý.

Novozavedenou právnou úpravou sa má zjednotiť a výrazne zefektívniť doručovanie do vlastných rúk zavedením proklamovanej zásady prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch a zodpovednosti za riadny priebeh konania.

Obdobná fikcia doručenia je obsiahnutá aj v aktuálne účinnom Občianskom súdnom poriadku, avšak iba vo vzťahu k právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom. Vo vzťahu k fyzickým osobám - nepodnikateľom, ktorým nie je možné doručiť písomnosť na adresu trvalého alebo prechodného pobytu, zákon ustanovuje povinnosť doručovať im písomnosti uložením v súdnom spise, a to len za predpokladu, že nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberajú písomnosti, a nie je ani možné, aby ich zastupoval ustanovený opatrovník.

CSP však zároveň ustanovuje, že ak sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, ak sa adresát z ospravedlniteľného dôvodu nezdržiaval na adrese na doručovanie (vyplývajúcej z verejných registrov) a neporušil v tejto súvislosti žiadnu právnu povinnosť. Ide o osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnému režimu odpustenia lehoty a v odôvodnených prípadoch zmierňuje účinky prísnej objektívnej zodpovednosti za správnosť údajov vo verejných registroch.

Pokiaľ ide o doručovanie žalôb fyzickým osobám, v CSP sú obsiahnuté osobitné ustanovenia upravujúce túto problematiku. Ak sa nepodarí doručiť žalobu fyzickej osobe na adresu na doručovanie (vyplývajúcu z verejných registrov), súd je povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu obžalovaného. Ak sa nepodarí súdu doručiť žalobu na adresu zistenú postupom podľa predošlej vety, zverejní súd oznámenie o žalobe na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke. Žaloba sa bude považovať po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia za doručenú, aj keď sa o tom žalovaný nedozvedel. Ide o reflektovanie požiadavky konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

  1. III. Zabezpečenie účasti svedka na pojednávaní (§197 CSP)

Po novom bude priorizované zabezpečenie prítomnosti navrhnutého svedka procesnou stranou, a len subsidiárne súdom. Ak nie je možné zabezpečiť prítomnosť svedka stranou, ktorá navrhla jeho výsluch, požiada táto o jeho predvolanie súd. Strana, ktorá zabezpečuje prítomnosť svedka na pojednávaní, informuje o tejto skutočnosti aj súd a protistranu za účelom umožnenia dôslednej prípravy protistrany na vypočutie svedka. Uvedená zmena sleduje najmä dôslednú aplikáciu prejednacieho princípu, ktorý ovláda kontradiktórne sporové konanie.

  1. IV. Vecné odôvodnenie odporu voči platobnému rozkazu (§267 ods. 1 CSP)

CSP precizuje povinnosť vecného odôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu. V odôvodnení bude žalovaný povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle dôvodovej správy k CSP treba inštitút vecného odôvodnenia vykladať ako odôvodnenie riadne. Vecne odôvodnený odpor treba vykladať ako odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, tzn. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Uvedenou úpravou sa majú vyriešiť dlhoročné problémy, ako posudzovať odpor, ktorého odôvodnenie tvorí jedna veta, že žalovaný nesúhlasí.

Ak bude podaný odpor bez vecného odôvodnenia, súd uznesením takýto odpor odmietne. Platobný rozkaz tak nadobudne právoplatnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podľa predchádzajúcej vety. Vzhľadom k tomu, že v zmysle ustanovenia § 357 písm. c) CSP je odvolanie prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí podania vo veci samej, ktorým je aj odpor voči platobnému rozkazu, žalovaný sa môže voči tomuto uzneseniu odvolať. Otázka právoplatnosti platobného rozkazu tak bude závisieť od rozhodnutia o odvolaní. V prípade, ak odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdí, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto odvolaní. Ak naopak odvolací súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, tento bude povinný zrušiť platobný rozkaz a nariadiť pojednávanie.

  1. V. Rozsudok pre zmeškanie aj proti žalobcovi (§278-281 CSP)

Aktuálny Občiansky súdny poriadok umožňuje súdu vydať rozsudok pre zmeškanie iba v dôsledku procesnej pasivity žalovaného. CSP sa naopak pridržiava zásady, podľa ktorej dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán v rovnakej miere. Preto sankcionuje aj pasívne správanie na strane žalobcu stratou sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. Pasívnym správaním sa pritom rozumie nedostavenie sa žalobcu na pojednávanie vo veci, „hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Konštrukcia zrušenia tohto rozsudku je rovnaká ako pri kontumačnom rozsudku proti žalovanému („ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie“. Návrh môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.).

  1. VI. Dôkazné bremeno pri účasti slabšej strany sporu (§295-296; §319-320 CSP)

V spotrebiteľských sporoch bude súd oprávnený prevziať dôkaznú iniciatívu a vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Obstaranie a zabezpečenie takéhoto dôkazu vykoná súd aj bez návrhu. Ustanovenia o koncentrácii konania sa v spotrebiteľskom spore nepoužijú, nakoľko spotrebiteľ bude oprávnený predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Uvedené sa bude vzťahovať aj na zamestnanca v rámci individuálnych pracovnoprávnych sporov. Na účely obstarania alebo zabezpečenia dôkazov bude zamestnávateľ povinný poskytnúť súdu súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. V prípade porušenia tejto povinnosti prichádza do úvahy uloženie poriadkovej pokuty v zmysle § 102 CSP („Súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, ženesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami.“) do výšky 500 EUR, pri opakovanom porušení povinnosti do výšky 2.000 EUR.

Takýto odklon od všeobecnej úpravy procesného dokazovania vo forme príklonu k vyšetrovaciemu princípu je odôvodnený zvýšeným zásahom súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských a individuálnych pracovnoprávnych vzťahov. Zároveň, charakter spotrebiteľského a individuálneho pracovnoprávneho sporu, v ktorom má spotrebiteľ, ako aj zamestnanec, postavenie slabšej strany, vylučuje uplatnenie prísnej koncentrácie konania, ktorá sa bude vzťahovať na všeobecné sporové konania.

  1. VII. Pokuta za neprípustné alebo nedôvodné dovolanie (§452 ods. 2 CSP)

CSP zavádza sankciu v podobe poriadkovej pokuty do 500 EUR, ak dovolací súd podané dovolanie odmietne ako neprípustné alebo zamietne ako nedôvodné v prípadoch, keď rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred ním na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Poriadkovú pokutu súd uloží advokátovi, ktorý predmetné dovolanie podpísal. Nárok na regres voči klientovi má advokát len ak dovolanie podal na jeho osobitný písomný príkaz.

Vyššie uvedené ustanovenie nadväzuje na historické tradície slovenského civilného procesu, napr. na občiansky súdny poriadok z roku 1911, ktorého súčasťou bol inštitút tzv. „pokuty pre súdivosť“. Dôvodom zavedenia takejto úpravy je motivovanie advokátov, aby nepodávali zjavne zbytočné dovolania, ktoré zaťažujú Najvyšší súd. Advokát ako osoba právne znalá má tak plniť funkciu prvotnej redukcie dovolacieho nápadu a má vedieť vyhodnotiť šikanózne návrhy sporových strán na dovolací prieskum.


Autorem článku je JUDr. Lenka Bogárová, spolupracující s pobočkou Konečná & Zacha v Bratislavě


RSS & sitemap

RSS novinky
RSS články
mapa webu

Copyright

© 2017 Konečná & Zacha
www.konecna-zacha.com
partner of eLaw

Odkazy

webdesign
tvorba webových stránek
daňové poradenství

Jazyk

čeština
English
Deutsch